Naďa Földváriová (za slobodna Pavlíková) sa narodila 4. februára 1933 v
Bratislave, vyrastala na Štefánikovej ulici. Jej otec sa počas 2.
svetovej vojny zapojil do SNP a celá rodina sa presťahovala na
povstalecké územie, do Zvolenskej Slatiny. Otec si zachránil život
útekom, keď ho jeden z Nemcov varoval, že ho ráno chcú popraviť. Istý
čas bývala rodina v Trnave, po vojne sa Pavlíkovci vrátili do
Bratislavy.
Navštevovala gymnázium a hrala na klavíri, no pre operáciu ľavej ruky sa
nemohla hre venovať intenzívnejšie. Naďa Földváriová vyštudovala teda
odbor muzikológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave. Po skončení štúdia v roku 1957 sa zamestnala ako redaktorka v
Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry, neskôr prešla do Štátneho
hudobného vydavateľstva, kde viedla redakciu hudobnín a kníh o hudbe.
V tom čase sa zoznámila so svojím budúcim manželom Kornelom Földvárim.
Jeho meno, ale aj texty už poznala z časopisu Mladá tvorba. Ako spomína
Naďa Földváriová na stránke Pamäť národa, už pri ich prvom náhodnom
stretnutí začal Kornel Földvári rátať, či dokážu vyžiť z toho, čo
zarobia. Úvahu uzavrel vetou: "Keď to dáme dokopy, veľmi dobre vyjdeme."
Svadbu mali v roku 1959.
V rokoch 1961 – 1966 pôsobila ako redaktorka Štátneho hudobného
vydavateľstva, resp. ako redaktorka vo vydavateľstve Supraphon, potom sa
rozhodla odísť do Slovenskej akadémie vied (SAV). Popri tom sa
intenzívne venovala hudobnej publicistike, podieľala sa na preklade
publikácie Přemysla Pražáka Osobnosti českej hudby.
Manželia dostali na Drieňovej ulici družstevný byt, ktorý sa neskôr stal legendou, pretože bol doslova zaplnený knihami.
Do života manželov Földváriovcov nemilosrdne zasiahla normalizácia.
Kornel Földvári pôsobil v Kultúrnom živote, ktorý v roku 1968 zanikol,
potom sa stal riaditeľom a dramaturgom v tom čase kultového Divadla na
Korze. Činnosť tohto mimoriadne obľúbeného súboru spojeného aj s Milanom
Lasicom a Júliusom Satinským, ukončila v roku 1970 postupujúca
normalizácia.
Počas normalizačných rokov nemohol Kornel Földvári publikovať, menej
príležitostí dostávala aj jeho manželka. Zmenu priniesol až November
´89, na ktorý spomína slovami: "Bol to pocit uvoľnenia."
Naďa Földváriová sa ako muzikologička a hudobná publicistka venovala
napríklad opernej tvorbe medzi 1. a 2. svetovou vojnou, ale tiež
filmovej hudbe. Zároveň bola aj osobnou redaktorkou svojho manžela. O
vzťahu s ním povedala: "Manželstvo nie je, že jeden sa pozerá na
druhého, ale obidvaja sa dívajú jedným smerom." Kornel Földvári zomrel
26. marca 2015.
V roku 2004 udelil Hudobný fond Nadi Földváriovej Cenu Jozefa Kresánka za celoživotné muzikologické a publicistické dielo.